Víťazná úvaha
Meno: Sofia Kardošová
Vek/ročník: 13/7.
Šport – môj život
Ako môže človek nájsť zmysel v každodennej drobnej práci a ísť si za svojím cieľom? Táto otázka zaujíma veľa ľudí, no nie každý na ňu dostane odpoveď. V tejto téme majú lepší prehľad športovci, či už na amatérskej úrovni, ako som aj ja, alebo vrcholoví, ktorí ten svoj vytúžený cieľ už dosiahli. Neznamená to však, že ten, kto nešportuje, nemôže dosiahnuť svoj cieľ v inej oblasti. Pre mňa je ale zmyslom k dosiahnutiu cieľa šport, pretože ten je mojou každodennou súčasťou už niekoľko rokov.
Rýchlostná kanoistika – vodný šport, ktorý vyžaduje množstvo úsilia, odriekania a tvrdej driny. Začala som sa mu venovať ako osemročná. Zamilovala som si ho hneď. Mojím cieľom bolo zo začiatku udržať sa v lodi a naučiť sa správnu techniku. Zo začiatku sa mi zdalo nemožné to dokázať, ale postupnou každodennou prácou a malými krokmi sa mi to podarilo. Jeden malý cieľ bol splnený. Bolo nutné stanoviť si ďalší. Keď som už toľko času venovala tréningom, chcela som sa neustále zlepšovať, zrýchľovať a zúčastňovať sa pretekov. Zvládnem to? Častokrát som si položila túto otázku. Má to vôbec zmysel? Budem sa týmto športom živiť? Ďalšie otázky, ktoré som si kládla a kladiem neustále. Možno sa ním živiť nebudem, ale zatiaľ ma napĺňa, milujem Dunaj, okolitú prírodu okolo neho, čerstvý vzduch....a potom ten slastný pocit, keď sa mi na pretekoch podarí byť na stupňoch pre víťazov. Ten pocit je neopísateľný. Vtedy si uvedomím, že som dosiahla ďalšie malé ciele, že sa oplatí toľko času obetovať tréningu. Čo bude mojím ďalším cieľom? Aké preteky a kedy nasledujú? Motivácia mi určite nechýba. A tých priateľstiev, ktoré som za tie roky nadviazala! S kajakármi z celého Slovenska! Dievčatá sú síce mojimi súperkami, ale len počas samotnej jazdy na vode. Tam naše súperenie končí a rozprávame sa o všetkom, čo našu generáciu „trápi.“ Zistili sme, že máme podobné „problémy.“ Dokážeme sa rozprávať nielen o športe, ale aj o hudbe, filme, nešťastných láskach, ba dokonca aj o škole. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa na preteky tak teším.
Som žiačkou siedmeho ročníka. Som zároveň športovkyňou, ktorá trénuje takmer každý deň. Ale to neznamená, že mám v škole nejaké úľavy. Nemám. Som veľmi ctižiadostivou študentkou a mojím cieľom v každom ročníku je mať samé jednotky. Nie je to vždy jednoduché. Po tréningoch bývam unavená, ale učenia je na každý deň dosť. Preto si dávam maličké, také moje ciele na každý deň...zvládnuť písomku z matiky, naučiť sa vzorce z chémie, vedieť recitovať báseň z literatúry...Nie vždy sa „zadarí.“ Samozrejme. Som len človek. Dieťa. Dieťa, ktorému sa nie vždy chce, nie vždy má chuť sa učiť, trénovať... Bývam unavená a naštvaná, keď mi niečo nevyjde. Musím sa znova namotivovať.
Veľmi rada pozerám filmy o športovcoch, ktorí dosiahli úspechy na vrcholných podujatiach. Púšťam si videá s našimi kajakármi, ktorí boli úspešní na majstrovstvách Európy, sveta i na olympijských hrách. Sú mojím vzorom a obdivujem ich za trpezlivosť a chuť si znova a znova sadať do kajaku a ukrajovať na vode kilometre a kilometre... To nedokáže každý. Možno sa to ani mne nepodarí. Možno príde zranenie, možno ma prejde chuť do tréningov, možno.....ktovie? Ale spravím všetko preto, aby som bola úspešná. To je mojím obrovským cieľom.
A ak to nevyjde? Aj s tým počítam. Budem sa venovať štúdiu. Keďže sa pomaly blíži koniec školského roka, mojím cieľom je mať na vysvedčení samé jednotky. Pomalými krokmi sa k tomuto cieľu približujem. Ten istý cieľ si dám v ôsmom i deviatom ročníku. A potom uvidím, kam ďalej. To už bude môj vyšší cieľ.
Má teda každodenná drobná práca zmysel? Určite má! Každý jeden cieľ, ktorý dosiahneme, nás posúva vpred a my si stále stanovujeme nové ciele. Tak si za nimi poďme a na konci nás určite čaká odmena za našu trpezlivosť a snahu!