• 1. História našej školy v kocke

        História školstva v našom meste siaha do roku 1732, keď bola v osade založená škola.

        Podľa kanonickej vizitácie z roku 1755 bola v osade škola mestského charakteru s dvoma

        učiteľmi – učiteľ organista a pomocný učiteľ, ktorý ovládal maďarský, slovenský a nemecký

        jazyk. Mená učiteľov vizitátor neuvádza, známy je iba údaj o tom, že pomocný učiteľ

        pochádzal z Banskej Štiavnice.

        Prvá slovenská škola v Parkane bola zriadená v školskom roku 1922/23 a mala sedem

        žiakov. Jej učiteľom bol pán Stuhlík. V nasledujúcom školskom roku vzrástol počet žiakov

        na 20. Neustály nárast počtu Slovákov, Čechov a Moravanov trvale žijúcich v Parkane

        vyvolal potrebu zásadného riešenia otázky školskej dochádzky detí týchto obyvateľov.

        Vyučovanie v nevyhovujúcich priestoroch sa muselo riešiť od základu.

        V roku 1924 bol založený Spolok pre výstavbu slovenskej ľudovej školy (agilným

        predsedom bol Zdeněk Wiedner), ktorý požiadal Okresný úrad v Parkane o poskytnutie

        pozemku, zriadenie a výstavbu školy. Na tento účel vyvlastnil okresný úrad dňa 5.8. 1924 od

        veľkostatkára Štefana Klémenta pozemok č. p. 318 – 319 (na dnešnej Komenského ulici, kde

        stojí najstaršie sídlisko Štúrova). Škola tu však nebola postavená, pretože spolok i rodičia

        žiadali, aby bola bližšie k železničnej stanici. Veľa detí dochádzalo totiž zo stanice i vlakom

        zo staníc Kamenica, Kováčpatak (Kováčovo) a Helemba (Chľaba). Aby mali deti z dolnej

        časti mesta i zo železničnej stanice približne rovnako ďaleko, odkúpil spolok dňa 26. júla

        1927 od Jozefa Steinera parcelu číslo 1217/1 a začalo sa s výstavbou škôl.

        1. septembra 1928 bola v rámci osláv 10. výročia založenia ČSR slávnostne

        odovzdaná nová škola, na priečelí s nápisom „NAŠIM DEŤOM – JUBILEJNÁ ŠKOLA

        1928“. Táto budova sa nachádza na Komenského ulici. Hneď pri otvorení mala 4 triedy.

        Nová škola s moderným zariadením zodpovedala na tú dobu tým najvyšším nárokom.

        Učebne boli priestranné, pretože triedy boli veľmi početné. Nebolo nezvyčajné, že v jednej

        triede bolo i viac než 50 žiakov.. .

        K 1. septembru 1930 sa zriadila Štátna slovenská meštianska škola, do ktorej chodilo

        hneď pri otvorení 220 žiakov. Vyučovanie prebiehalo v prenajatých priestoroch na viacerých

        miestach až do roku 1938 (v budovách na terajšej Komenského ulici č. 6 – 8 a Sobieskeho

        ulici č. 90 – 92). Slovenská škola pracovala do školského roku 1938/39 pod vedením

        riaditeľa Edmunda Strelku. V dôsledku rozhodnutia vo Viedni pripadlo územie mesta

        v prospech Maďarska. Železničiari, úradníci a vojaci slovenskej a českej národnosti sa museli

        až na výnimky odsťahovať a škola bola zatvorená. .

        Školský život bol obnovený krátko po oslobodení. Výmerom Školskej inšpekcie II.

        v Nových Zámkoch č. 316/45 zo dňa 14. júna 1945 boli Štátna maďarská škola v Parkane

        a Rímsko – katolícka maďarská škola v Parkane zlúčená do štátnej ľudovej slovenskej školy.

        V budove školy na bývalej Partizánskej ulici sa od 5. júla do 26. septembra usídlili

        československí vojaci.

        18. septembra 1945 nastúpil do školy nový riaditeľ Štefan Dudáš a začal s úpravou

        vojnou zničených priestorov školy. Inventár školy pozostával z 83 kusov lavíc, 4 skríň, 3

        tabúľ a 2 stoličiek. Dvere boli vylámané, strelné zásahy vážne poškodili budovu. Napriek

        ťažkostiam sa 5. novembra 1945 začalo vyučovanie v dvoch učebniach. Do školy nastúpilo

        76 žiakov, ich počet sa rozrástol v priebehu mesiaca na 171. Vyučovalo sa v štyroch triedach.

        Škola bola aj kultúrnym centrom, sídlom Matice slovenskej a iných kultúrnych spolkov.