Sviatok svätého Valentína ľudia naprieč krajinami chápu ako sviatok lásky a zamilovaných, ktorý oslavujú 14. februára. Zamilované dvojice si vymieňajú dary a prejavujú si vzájomnú náklonnosť. Aký je však pôvod tohto sviatku?
Ústrednou postavou svetského sviatku je svätec Valentín. V cirkevných prameňoch sa meno Valentín objavuje pri zhruba troch desiatkach svätcov, ktorí žili v období od tretieho do dvadsiateho storočia a zomreli mučeníckou smrťou. Názov sviatku bol podľa etnológa Juraja Zajonca odvodený pravdepodobne len od dvoch svätých Valentínov, ktorých si rímskokatolícka cirkev pripomína práve 14. februára.
Prvým je kňaz Valentín Rímsky, druhý biskup Valentín z Terni. Obaja zomreli ako mučeníci v Ríme 14. februára medzi rokmi 268 a 280. Okrem rímskokatolíckej cirkvi si pamiatku pripomína aj anglikánska a evanjelická cirkev. Východné ortodoxné cirkvi zase oslavujú 6. júla pamiatku Valentína Rímskeho a 30. júla pamiatku Valentína z Terni.
Podľa historických dokladov sa smrť Valentína Rímskeho spája s rímskym cisárom Klaudiom II., ktorý ho uväznil a neskôr dal popraviť. Príčinou rozsudku bolo vierovyznanie. Podľa legendy kňaz zázračne vyliečil slepú dievčinu, čím obrátil na kresťanskú vieru viacero Rimanov. Tento čin však cisár neschválil, a preto Valentína odsúdil na smrť.
Valentín z Terni bol biskupom a zázračne vyliečil ťažko chorého syna rímskeho rečníka Kratóna. Uzdravený chlapec sa dal na štúdium latinčiny a gréčtiny. Čin bol natoľko pôsobivý, že sa viacerí Rimania nechali pokrstiť. Opäť sa to ale nestretlo so súhlasom Rímskej ríše, a preto biskupa popravili.
Deň svätého Valentína zaviedol v roku 496 pápež Gelasius I. a stanovil ho na 14. februára. Valentín je patrónom včelárov, cestujúcich a turistov, mladých ľudí, zamilovaných, snúbencov a manželov, epileptikov, pričom je aj ochrancom pred touto chorobou a navyše aj šťastného manželstva. Keďže svätci mali zázračné liečebné schopnosti, Valentín Rímsky je zobrazovaný so slepou dievčinou, Valentín z Terni s epileptikom.
Hoci v životopisoch svätcov nenájdeme zmienky o ich spojení s láskou a manželstvom, určité vysvetlenie sa podľa Zajonca dá nájsť v dodnes tradovaných a inovovaných legendách. Obom Valentínom sa pripisuje legenda, podľa ktorej cisár Klaudius II. zakázal budúcim vojakom uzatvárať manželstvá z obavy, že by títo muži nedosahovali v armáde také dobré výsledky ako slobodní muži. Podľa niektorých legiend cisár dokonca všetky zasnúbenia a manželstvá zrušil. Valentín však tajne sobášil zamilované páry kresťanským obradom. Porušenie zákazu bolo dôvodom, prečo dal cisár Valentína uväzniť a popraviť.
Podľa inej legendy bol Valentín zaľúbený do vyliečenej, predtým slepej dievčiny a pred smrťou jej zanechal list s podpisom Tvoj Valentín. Dievčina potom zasadila na jeho hrobe ružovo kvitnúcu mandľu, ktorá sa stala symbolom oddanej lásky a priateľstva. V inej legende Valentín obdarúval zosobášené páry kvetmi voňavých ruží a prial im šťastný život.